A predsa učiteľ

Miesto kultúrno–osvetovej činnosti v každom štátnom zriadení je nezastupiteľné. Denne pôsobí na celé kolektívy ľudí, vzdeláva ich, rozširuje rozhľad, pomáha hodnotne prežiť voľné chvíle. Zvlášť cenná je skutočnosť, keď pracovníci kultúry sa starajú, aby občania neboli len pasívnymi konzumentmi kultúry, ale aj jej aktívnymi tvorcami. A práve k takým tvorivým ľuďom od samých začiatkov akosi už nezastupiteľne patrí učiteľ.

Začiatky bohatej činnosti na poli kultúry a osvety treba hľadať ešte pred 2. svetovou vojnou. Už vtedy, napríklad, Alexej Suchý (1904-1950) učiteľ zo susednej Zbudskej Belej zakladá v Radvani nad Laborcom divadelno–hudobný krúžok, kde sám hrá na violončelo a uvádza pre občanov vlastnú operetu.

Prvé povojnové roky patrili ochotníckemu divadlu. 23. 2. 1946 osvetový krúžok pod vedením miestnej učiteľky Margaréty Lipčákovej sa predstavil hrou Jozefa Kizáka „Pristáš“. Úspešnú činnosť vyvíjal aj ochotnícky divadelný krúžok pri Štátnej ruskej meštianskej škole vo Vyšnej Radvani, ktorý získal u obecenstva uznanie tradičnými Mikulášskymi večermi. Divadelné predstavenie pripravoval aj Zväz mládeže Karpát. Táto mládežnícka organizácia položila pevné základy ochotníckeho divadelníctva, ktoré v značnej miere pomohlo budúcim profesionálom v oblasti spevu, tanca, umeleckého slova alebo výtvarného umenia.

Z iniciatívy Juraja Revťaka v jeho rodnom dome (prístavbou) bola vybudovaná kinosála, ktorá priestormi presahovala aj kiná v mestách Humenné, Snina a Medzilaborce. Vyvrcholením veľkého záujmu o film bolo zriadenie kina so širokým plátnom. Boli sme prvou obcou vo vtedajšom okrese Humenné (zo 102 obcí), v ktorej táto nová forma premietania filmov začala. Písal sa vtedy rok 1978.

Vo veľmi úspešnej činnosti, nielen v samotnej obci a okolí, sa prejavil hudobno–spevácko-tanečný súbor veľmi mladej meštianskej školy, ktorý v školskom roku 1948/49 zaznamenal historicky neprekonateľný úspech. Jeho spevácky zbor na okresnej súťaži tvorivosti mládeže obsadil 1. miesto s postupom na krajskú súťaž do Prešova. V ďalšom súťažnom ročníku škola bola na okresnej súťaží vyhlásená za absolútneho víťaza (spev – 1. miesto, orchester ľudových nástrojov – 1. miesto, tanec – 2. miesto, recitácia – 3. miesto), na krajskej súťaži speváci boli druhí a orchester súťaž vyhral. Prvé miesto znamenalo cestovať do Bratislavy na ústrednú súťažnú prehliadku, kde sa umiestnil v silnej konkurencii na 3. mieste.

Učitelia Štefan Kačmar, Ján Frický a Ján Kočan na čele s riaditeľom školy Michalom Sopirom dokázali silu kolektívu, ktorý vie pripraviť svojich žiakov tak, že ešte aj dnes sa o tom rozpráva, čím radvanská meštianka žila a aká bola škola úspešná, pravda, nielen po stránke umeleckej tvorivosti.

Ďalším úspešným obdobím sú šesťdesiate roky, ktoré boli korunované tým, že hudobno–spevácky súbor základnej školy reprezentoval okres Humenné na celoštátnom stretnutí pionierov s prezidentom republiky r. 1967 v Rovišti pri Prahe. Súbor po dobu dvoch týždňov veľmi úspešne reprezentoval folklór horného Zemplínu a detskú spevácku zborovú kultúru.

V hlavnom programe stretnutia s prezidentom a vládou radvanskí žiaci sa predstavili pásmom „Svitanie pod Duklou“, ktoré na námet umeleckého vedúceho súboru Bartolomeja Sotáka choreograficky zrealizoval Michal Lysák z Medzilaboriec. Režisér programu Alexej NOSEK z Československej televízie v Prahe vystúpenie radvanských žiakov vyhodnotil ako najlepšie. Toto ocenenie znamenalo ponuku celému kolektívu na týždenné vystúpenie v južných Čechách. Súbor na stretnutie s prezidentom bol pozvaný z dôvodu dlhoročnej úspešnej práce v mimoškolskej záujmovo–umeleckej činnosti. Súbor vystupoval na festivaloch, prehliadkach, súťažiach, akadémiách a mnohých ďalších kultúrno–spoločenských podujatiach: (Svidník, Kamienka, Humenné, Snina, Medzilaborce, Prešov, Orlík, Praha, Sukov, Čertižné, Zbudská Belá).

V tomto čase bohatú činnosť vyvíjalo ochotnícke divadlo. Napr. na V. festivale drámy a umeleckého slova Alexandra Duchnoviča v Snine hrou Ivana Stodolu Bačova žena bol kolektív radvanských divadelníkov ocenený titulom – Najlepší divadelný ochotnícky súbor. Popri divadelníkoch aktívnu činnosť začali dospelí speváci, ktorí nadviazali na úspešnú prácu speváckeho zboru. Ten v obci založili Michal Kantuľak a Michal Popovič. Zbor bol obnovený z iniciatívy miestneho odboru Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich. Miešaný zbor „Družba“ pod vedením Michala Babina a dirigenta Bartolomeja Sotáka za 4 roky svojho jestvovania vystúpil na všetkých troch festivaloch rusínsko–ukrajinskej kultúry (Svidník, Medzilaborce, Kamienka) a pravidelne vystupoval v obci a okolí pri rôznych podujatiach, ktoré sa vtedy častokrát organizovali.       Sedemdesiate roky priniesli opäť čosi nové. Pracovali tri generácie: deti materskej školy, žiaci základnej školy – študujúca mládež – dospelí. Miešaný zbor sa premenil na Folklórnu skupinu „BUKOVINA“, ktorej členmi sa stali tí najlepší zo školského obvodu. V skupine vystupovali všetky vekové kategórie od 5 do 74 rokov. Hodno spomenúť aspoň niektoré pásma, ktoré zazneli v rozhlase, televízii a opäť na všetkých festivaloch Rusínov–Ukrajincov: Krstiny, Návrat zo žatvy, Fragment zo svadby – „Na vinočky“, Regrútska dobierka, Redovy, Oblievačka. FS Bukovina bola kolektívnym členom Zboru pre občianske záležitosti (ZPOZ). Radvanský ZPOZ patril k popredným zborom v okrese Humenné. Pevné základy jeho práce položil prvý predseda Ján Kočan a potom plných 20 rokov ZPOZ viedla Mária Sotáková.

Vo všetkých okresných súťažných programoch boli Radvančania prví. Na krajských súťažných prehliadkach sa predstavili programami: Uvítanie do života, Uzavretie sobáša, Regrútska odobierka a Stretnutie a pozdravenie priameho účastníka SNP. Vždy sme dosiahli jedno z troch prvých ocenení. Naše programy boli publikované ako metodický materiál pre ostatné zbory v kraji.

A kto sa na tejto úspešnej kultúrno–výchovnej činnosti najviac podieľal? Boli to predsa, až na pár výnimiek, učitelia, ktorých práca nekončila posledným zvonením v škole. Boli to: Michal Sopira, Ján Kočan, Margaréta Lipčáková, Štefan Kačmar, Ján Frický, Melánia Mjachká s manželom Ivanom, Silvia Šmajdová, Ivan Sivák s manželkou Máriou, Anna Popovičová s manželom Michalom, Michal Kantuľak, Bartolomej Soták s manželkou Máriou, Ivan Pirník s manželkou Boženou, Ružena Doničová, Ján Radik, Irina Bunganičová, Andrej Gogaľ s manželkou Máriou, Ladislav Rudišin, Anna Belejová, Magdaléna Hnatová, Michal Babin, Helena Prokopovičová, Mária Januchová, Anna Huňarová, Ľuba Uramová, Marek Gaj, Jana Škovranová, Mária Murdziková.Mnohí z nich pracovali ako režiséri, organizační vedúci, umeleckí vedúci, kronikári, matrikári, fotografisti a odborní poradcovia.

Začiatky všetkých úspechov treba hľadať práve u tých najmladších – detí v materskej škole, žiakov základnej školy, u ktorých sa formuje spôsobilosť pracovať na poli kultúry. Treba ešte uviesť niekoľko mien našich bývalých žiakov, ktorí si zo školy odniesli prvé skúsenosti, ktoré im pomohli byť platnými pri rozvoji našej slovenskej kultúry: Mária Murgašová–Morozová – operná speváčka, Vasiľ Hricák – operný spevák, Ján Gogaľ – divadelný a filmový režisér, Eva Zabaňská–Kuliková – sólistka tanca v SĽUK-u a PUĽS-e, Anna Salaková tanečnica v PUĽS-e, Ján Babin – herec, básnik a metodik umeleckého slova, Bartolomej Soták – hudobný pedagóg, metodik, folklorista a organizátor hudobného života, Michal Bycko – výtvarný pedagóg, organizátor výtvarného života, zakladateľ Múzea Andyho Warhola a jeho kurátor, Ján Čabiňak – osvetový pracovník, básnik, zakladateľ a dlhodobý riaditeľ Múzea ukrajinskej kultúry, Andrej Lucik – divadelný a filmový herec, Dušan Soták – scénický výtvarník, Ivan Firkaľ - výtvarník, ilustrátor učebníc, Andrej Hnat – kultúrno–osvetový pracovník, vedúci PUĽS-u, Andrej Hnat ml. - básnik a literát, Anton Kuruc – interprét populárnej hudby, Nadežda Lechanová – speváčka populárnej hudby, Juraj Belej – hudobný pedagóg umeleckej školy, Dana Januchová – vysokoškolský hudobný pedagóg a pedagóg umeleckej školy, Ján Januch – hudobný pedagóg, propagátor a realizátor nových foriem výchovy podľa Carla Orffa.

Treba veriť, že v tom, čo začali prví učitelia našej školy, budú pokračovať aj ďalšie generácie učiteľov, lebo kultúrnym životom našich obcí môže hýbať aj v terajšej dobe len učiteľ.